Banské múzeum v prírode
Banské múzeum v prírode je najstaršia a tematicky najrozsiahlejšia banícka expozícia na Slovensku ktorá ukazuje vývoj rudného baníctva v stredoeurópskom priestore od stredoveku do konca 20. storočia. Nachádza s približne 1 km od centra mesta pod tajchom Klinger v Banskej Štiavnici. Múzeum ...
Slovenské opálové bane
Slovenské opálové bane sú najstaršie opálové bane na svete a jediné v Európe. Nachádzajú sa na Východnom Slovensku v pohorí Slanské vrchy, v Prešovskom kraji, nad obcou Červenica. Bane boli známe po celom svete už od konca 16. storočia kvôli drahému opálu, ktorý sa v nich ťažil. Prvá písomná zmienka o obci Červenica, spojená s opálom je z roku 1409. Je možné, že tu bol opál ťažený už počas rímskej doby. Slovenský opál si zvlášť obľúbili členovia rodiny cisára Napoleona. Cisárovná Jozefína nosila najslávnejší opál „Oheň trójsky“. Najväčší opál menom „Harlekýn“ našli v roku 1775 a bol ohodnotený na 700 tisíc holandských guldenov. Je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni. Slovenské opálové bane až do objavenia nálezísk opálu v Mexiku a Austrálii v 19. storočí boli jedinou ťaženou lokalitou opálu na svete. Z dôvodu povojnových rokov a zlej ekonomickej situácie bola ťažba ukončená po vzniku Československej republiky. Povrchová ťažba drahého opálu bola obnovená v roku 2012 na halde Viliam s názvom Monika. Banské dielo ma dĺžku viac ako 32 km a 17 horizontov, z ktorých je 5 zaplavených, kde je možné profesionálne technické potápanie. Slovenský opál je certifikované zemepisné označenie drahého opálu, ktorý pochádza z ložísk v Slanských vrchoch na Východnom Slovensku. Je to jediný „drahý“ opál, ktorý sa vyskytuje na území Európy a Ázie, predstavuje mineralogicky najcennejší typ opálu – opál AG. Má využitie v zlatníctve a klenotníctve. V súčasnosti je podzemie Slovenských opálových baní sprístupnené verejnosti cez štôlňu Jozef, prehliadky bane sú otvorené pre verejnosť celoročne. V expozícii Slovenských opálových baní návštevníci spoznajú históriu opálových baní, spôsob ťažby a jediný slovenský drahokam - Slovenský opál. Vchod štôlne Jozef je národnou kultúrnou pamiatkou. Prínos expozície je svojou unikátnosťou a prístupom sprievodcov kultúrno-výchovno-vzdelávací. Podzemie je príznačné hrou farieb množstva minerálov a bludiskom chodieb, ktoré boli v priebehu desaťročí vysekávane predovšetkých ručne. Fantastický zážitok z prehliadky umocňuje erudovaný výklad sprievodcu. V najspodnejších podlažiach je možné aj profesionálne technické potápanie. Pre tých, ktorí vyhľadávajú adrenalín, ponúkame podzemný FREE LINE vstup, ktorý v sebe zahŕňa aj vyhľadávanie opálu v podzemných banských priestoroch, samostatný prechod medzi obzormi Jozef a Viliam len podľa svetelných návestí a množstvo ďalších prekvapení.
Ďumbierske Tatry
Poloha
Ďumbierske Tatry je pohorie na Strednom Slovensku a zároveň geomorfologický podcelok pohoria Nízke Tatry. Nachádza sa na území Banskobystrického kraja a na juhu Žilinského kraja. Najvyšší vrch pohoria je Ďumbier (2 043 m. n. m.). Pohorie sa tiahne v dĺžke asi 50 km smerom zo západu na ...
Roháčske plesá
Roháčske plesá sa nachádzajú v Západných Tatrách, v pohorí Roháče v Žilinskom kraji, v okrese Tvrdošín. Lokalita, v ktorej sa nachádzajú, je jednou z najobľúbenejších destinácií v Západných Tatrách. Je to sústava štyroch plies v nadmorskej výške 1 562 - 1 719 m.n.m. navzájom prepojených Roháčskym potokom. Nachádzajú sa na náučnom chodníku Roháčske plesá. Nižšie pod Roháčskymi plesami sa nachádza Opálové pliesko a Roháčsky vodopád. Túru je možné začať z viacerých bodov napr. od chaty Zverovka, alebo na parkovisku pod Spálenou, smerom na rázcestie Zverovka a ďalej túrou na rázcestie Adamcuľa Spálená dolina – Roháčske plesá – rázcestie v Smutnej doline - Ťatliakovo jazero a spať Adamcuľa - Chata Zverovka. K chate Zverovka je možné sa dostať tiež autobusom. Celková dľžka túry s cestou naspať závisí od trasy, ktorou pojdete (približne 5 - 6 hodín). Autom alebo autobusom sa sa do tejto oblasti dostanete zo smeru Dolný Kubín alebo Tvrdošín cez obce Habovka a Zuberec.
