Starý zámok
Starý zámok patrí k najstarším stavebným pamiatkam mesta Banská Štiavnica a dokumentuje románsky, gotický, renesančný a barokový výtvarný sloh. Je považovaný za kamennú kroniku mesta. Nachádza sa nad Námestím sv. Trojice v Banskej Štiavnici pod úpätím vrchu Paradajz.
Starý zámok vznikol ...
Drevený kostol Mikulášová - Skanzen Bardejov
Gréckokatolícky drevený kostol - Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky z roku 1730, stál pôvodne v obci Mikulášová. Prvá písomná správa o tejto obci je z roku 1414, no jej vznik možno klásť do druhej polovice 14. storočia. V 16. storočí patrila k slovenským dedinám na panstve Makovica, no už na začiatku 17. storočia ju zachované historické pramene zaraďujú k rusínskym dedinám panstva. Až do roku 1948 mala obec úradný názov Niklová. Vnútorné zariadenie kostola z Mikulášovej, ikonostas a ďalšie voľné ikony pochádzajú z čias výstavby objektu, teda z 1. polovice 18. storočia. Viaceré z nich (Pieta nad žertveníkom, oltárny obraz Ochrana Bohorodičky z roku 1734, apoštoský rad ikonostasu) sú významným dokladom o premene charakteru karpatskej ikony pod vplyvom miestnych etnických a náboženských pomerov, na kultúrnej hranici medzi Východom a Západom. Na svojom pôvodnom mieste a pre potreby gréckokatolíckej cirkvi slúžil kostol až do roku 1926, kedy si obyvatelia Mikulášovej začali stavať nový, murovaný kostol. Novostavbu budovali v bezprostrednej blízkosti starého dreveného kostola, ktorý bol od toho času opustený a postupne začal prekážať a chátrať. Kostol, na kultúrne a umelecko-historické hodnoty ktorého už upozornila staršia generácia pamiatkarských odborníkov, bol v roku 1931 prevezený do Bardejovských Kúpeľov a je súčastou expozície Šarišského múzea - Múzea ľudovej architektúry v Bardejove. Kostol bol zrekonštruovaný v roku 2005.
Skalnaté pleso
Skalnaté pleso je morénové pleso vo Vysokých Tatrách. Má rozlohu 1,23 ha, hĺbku 2 m a nachádza sa v nadmorskej výške 1 754 m.n.m. V blízkosti Skalnatého plesa sa nachádza astronomické a meteorologické observatórium založené v roku 1943 - jeho súčasťou je aj hvezdáreň.
Pleso je prístupné z ...
Kráľovohoľské Tatry
Kráľovohoľské Tatry je pohorie na Strednom Slovensku a zároveň geomorfologický podcelok pohoria Nízke Tatry. Nachádza sa na území Banskobystrického kraja a na juhu Žilinského kraja. Najvyšší vrch pohoria je Kráľova hoľa (1 946,1 m. n. m.). Pohorie sa tiahne smerom zo západu na východ medzi údoliami riek Váhu a Hrona. Pohorie Kráľovohoľské Tatry má rozlohu 304,79 ha km2 (30478,969 ha). Najvyšší vrch v pohorí Kráľovohoľské Tatry je Kráľova hoľa (1946.00 m.n.m). Viac informácií nájdete v sekcii Vrchy a štíty. Z geomorfologického hľadiska je podcelok Kráľovohoľské Tatry súčasťou celku Nízke Tatry. Kráľovohoľské Tatry ako podcelok sa delí na časti: Kráľova hoľa, Predná hoľa, Priehyba, Teplická kotlina. Viac informácií nájdete v sekcii Členenie.
