Slovenský Betlehem - Rajecká lesná
Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej je obdivuhodné dielo majstra Jozefa Pekaru z Rajeckých Teplíc. Dielo je dlhé 8,5 m, široké 2,5 m a vysoké 3 m.
Myšlienkou Jozefa Pekaru bolo včleniť do biblického prostredia obrazy zo života slovenského ľudu. Uprostred diela sa nachádza scéna Božieho ...
Trenčiansky hrad - Hrad Trenčín
Trenčiansky hrad je pomerne rozsiahly zrenovovaný hrad, týčiaci sa na strmom vápencovom brale priamo nad mestom Trenčín. Je charakteristickou dominantou nielen Trenčína, ale aj celého Stredného Považia. Je národnou kultúrnou pamiatkou. História hradného brala siaha do obdobia Rímskeho impéria, čo dokazuje nápis na hradnej skale, hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n. l. Areál Trenčianskeho hradu pozostáva z charakteristického súboru hradných palácov s dominujúcou Matúšovou vežou, ku ktorej priliehajú reprezentačné gotické paláce – Matúšov palác, Ľudovítov palác, Barborin palác, Zápoľského palác a kaplnka. Budovy v dolnej časti hradu charakterizovala predovšetkým obranná a hospodárska funkcia. Dominuje tu delová bašta pristavaná ku kaplnke a zvyšky hospodárskych budov a mlyna, ktoré sa archeologicky zistili a v základoch vyznačili. Na nádvorí sa zachovala povestná Studňa lásky, ku ktorej sa viaže povesť o láske tureckého šľachtica Omara ku krásnej Fatime, zajatkyni trenčianskeho hradného pána Štefana Zápoľského. Aby Fatimu vyslobodil, prisľúbil Omar, že vykope na Trenčianskom hrade v tvrdej skale studňu. Po tri roky kopal so svojimi druhmi, až skala skutočne vydala vodu. Na hrade sa v súčasnej dobe nachádzajú expozície Trenčianskeho múzea, ktoré dokumentujú históriu regiónu a hradu - expozície historického nábytku, zbraní, obrazov a iných artefaktov ako aj hradná galéria, archeologické nálezy a zbierky. Z histórie Trenčianskeho hradu História hradného brala siaha do obdobia Rímskeho impéria, čo dokazuje nápis na hradnej skale, hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n. l. Najstaršou budovou je kamenná rotunda, pravdepodobne postavená vo Veľkomoravskom období. Dnešný hrad vznikol pravdepodobne na mieste hradiska. Prvou preukázateľnou stavbou na návrší bola veľkomoravská rotunda z 9. storočia a neskôr kamenná obytná veža, keď hrad slúžil na ochranu Uhorského kráľovstva. Koncom 13. storočia sa dostal do majetku palatína Matúša Čaka, významného oligarchu, ktorý ovládal veľké územia a stal sa legendárnym „pánom Váhu a Tatier“. Jeho stavebnú činnosť môžeme sledovať predovšetkým pri rozšírení a úprave obytnej časti. Veža, dodnes nazývaná Matúšova, je dominantou hradu. Po Matúšovej smrti patril hrad až do konca 15. storočia uhorskému panovníkovi. Horný hrad rozšíril kráľ Ľudovít I (Ľudovít z Anjou) o nový palác a opevnenie. Žigmund Luxemburský daroval hrad svojej manželke, pre ktorú dal v prvej tretine 15. storočia vybudovať nový palác a kaplnku. Všetky tieto budovy boli čiastočne obnovené a dnes sa využívajú na muzeálne účely. 15. storočie bolo storočím ďalšieho zosilňovania opevnenia vyvolaného husitskými výpravami, ktoré v tom čase smerovali na územie dnešného Slovenska. Koncom 15. storočia získal hrad spolu s mestom Štefan Zápoľský a začal s rozsiahlymi prestavbami. Hradné budovy boli cieľom tureckej expanzie už začiatkom 16. storočia. Napriek Zápoľského opevňovacím prácam, hrad v roku 1527 dobyl Johann Katzianer (generál kráľa Ferdinanda I.). V rokoch 1540 – 1560 sa bolo rozširené rozsiahle opevnenie. V tom čase vybudovali delostreleckú hviezdicovú obranu podľa projektov talianskych architektov a zmodernizovali budovy podľa dobových vzorov a zmenila sa aj silueta hradu. V roku 1790 sa v meste rozšíril požiar, ktorý zachvátil aj hrad. V polovici 19. storočia boli zakonzervované poškodené objekty a tým boli zabezpečené pred ďalším rozpadom. Od konca 50-tych rokov minulého storočia sa na hrade uskutočňuje jeho komplexná obnova a konzervácia opevnenia. Obnovené objekty sa postupne využívajú na muzeálne účely a pre expozície.
Krásnohorská jaskyňa
Národná prírodna pamiatka Krásnohorská jaskyňa je výverová jaskyňa s podzemným vodným tokom na severnom úpätí Silickej planiny pri obci Krásnohorská Dlhá Lúka. Objavili ju rožňavskí jaskyniari vedení Š. Rodom v roku 1964, ktorí prenikli do podzemia cez vyvieračku Buzgó. V podzemí dominuje ...
Žabie plesá v Mengusovskej doline
Žabie plesá sú tri jazerá v Kotline Žabích plies v Mengusovskej doline vo Vysokých Tatrách. Veľké Žabie pleso mengusovské je pleso v hornej časti Kotliny Žabích plies 1 919 m n. m. v Mengusovskej doline vo Vysokých Tatrách. Pleso má hĺbku 7 m. Má rozlohu 2,646 ha - 0,02646 km². Malé Žabie pleso mengusovské nachádza sa v nadmorskej výške 1 919 m n. m. Je najhlbším plesom v Kotline Žabích plies. Pleso má hĺbku 12,6 m, rozlohu 1,189 ha - 0,01189 km². Vyšné Žabie pleso mengusovské má nadmorskú výšku 2 040 m n. m., rozlohu 0,171 ha - 0,00171 km², dĺžku 75m, šírku 40m
