Regióny / Kraje

Banskobystrický kraj je najväčší podľa rozlohy na Slovensku, má rozlohu 9454,01 km2. Hlavným mestom kraja je mesto Banská Bystrica, ktoré je počtom obyvateľov piatym najväčším mestom na Slovensku.  Kraj hraničí s Nitrianskym, Trenčianskym, Žilinským, Prešovským a Košickým krajom, s Maďarskom na juhu. Územie kraja má horský a podhorský charakter, na juhu z malej časti nížinný charakter. Pokrývajú ho pohoria Nízke Tatry, Veľká Fatra, Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy, Veporské vrchy, Stolické vrchy, Javorie, Ostrôžky, Cérová Vrchovina. Juhoslovenská kotlina a pohorie Cérová Vrchovina pokrývajú juh kraja. Na územie kraja zasahujú 4 národné parky - Národný park Nízke Tatry (NAPANT), Národný park Veľká Fatra (NPVF), Národný park Muránska planina (NPMP), Národný park Slovenský raj (NPSR).

Bratislavský kraj je podľa rozlohy najmenší kraj na Slovensku, má rozlohu 2052,62 km2. Hlavným mestom kraja je mesto Bratislava - hlavné mesto Slovenskej Republiky, ktoré je počtom obyvateľov najväčším mestom na Slovensku. Bratislavský kraj leží na západe Slovenska. Susedí s Rakúskom, Maďarskom a Trnavským krajom. Územie kraja je v západnej časti tvorené Záhorskou nížinou, z juhozápadu na severovýchod sa rozkladá pohorie Malých Karpát, východnú a juhovýchodnú časť zaberá Podunajská nížina.

Košický kraj je podľa rozlohy štvrtý najvačší kraj na Slovensku, má rozlohu 6754,32 km2. Hlavným mestom kraja je mesto Košice, ktoré je počtom obyvateľov druhým najväčším mestom na Slovensku. Košický kraj sa nachádza na východe Slovenska. Kraj hraničí na juhu s Maďarskom, na východe s Ukrajinou, na severe s Prešovským a na západe s Banskobystrickým krajom. Hornatejšia je západná časť kraja, ktorá má horský a podhorský charakter. Tvoria ju pohoria Slovenské rudohorie -  Volovské vrchy, Slovenský kras, Slovenský raj a Rožňavská kotlina. Zo severu na juh sa tiahne pohorie Slanské vrchy a okrajom sem zasahujú i Revúcka vrchovina a na severe Čierna hora. Východná časť kraja má prevažné nížinný charakter, z väčšej časti ju pokrýva Východoslovenská nížina. Na území kraja sú vyhlásené národné parky -  Národný park Slovenský raj (NPSR) a Národný park Slovenský kras (NPSK).

Nitriansky kraj je podľa rozlohy piaty najvačší kraj na Slovensku, má rozlohu 6343,73 km2. Hlavným mestom kraja je mesto Nitra, ktoré je počtom obyvateľov šiestym najväčším mestom na Slovensku. Nitriansky kraj susedí na západe s Trnavským krajom, na severe s Trenčianskym krajom a na východe s Banskobystrickým krajom. Povrch kraja je prevažne rovinatý a nižinný, prerušovaný pahorkatinami. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a z časti  Pohronským Inovcom. Najväčšiu časť ma juhovýchode a juhu zaberá kvalitná poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného ostrova. Žitný ostrov je najväčší  riečny ostrov Európy s bohatými zásobami podzemných vôd vytvorený medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom (rameno Dunaja).

Prešovský kraj je podľa rozlohy druhý najväčší kraj na Slovensku, má rozlohu 8972,89 km2. Hlavným mestom kraja je mesto Prešov, ktoré je počtom obyvateľov tretím najväčším mestom na Slovensku. Kraj sa rozprestiera v smere západ - východ. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenska (je najvýchodnejším krajom SR). Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma štátmi, Poľskom, Ukrajinou a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským krajom. Územie kraja má prevažne horský charakter. Región pokrývajú podcelky Vysokých Tatier a Belianskych Tatier. Územie pokrývajú tiež pohoria a vrchoviny -  Šarišská vrchovina, Ľubovnianska vrchovina, Čergov, Ondavská vrchovina, Slanské vrchy, Pieniny, Levočské vrchy, Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy, Vihorlatské vrchy. Z časti sem zasahuje Východoslovenská nížina. V Prešovskom kraji sú vyhlásené národné parky - Národný park Nízke Tatry (NAPANT), Národný park Poloniny (NPP), Národný park Slovenský raj (NPSR), Pieninský národný park (PIENAP).  Zasahuje sem tiež Tatranský národný park (TANAP).

Trenčiansky kraj je podľa rozlohy šiesty najvačší kraj na Slovensku, má rozlohu 4501,80 km2. Hlavným mestom kraja je mesto Trenčín, ktoré je počtom obyvateľov ôsmym najväčším mestom na Slovensku. Trenčiansky kraj susedí na severovýchode so Žilinským krajom, na juhovýchode s Banskobystrickým, na juhu s Nitrianskym, na juhozápade s Trnavským a na severozápade s Českou Republikou. Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Z juhu sem z časti presahuje  Podunajská nížina po územie okolo miest Nové mesto nad Váhom a Partizánske.

Trnavský kraj je podľa rozlohy siedmy najvačší kraj na Slovensku, má rozlohu 4146,30  km2. Hlavným mestom kraja je mesto Trnava, ktoré je počtom obyvateľov siedmym najväčším mestom na Slovensku. Trnavskýy kraj hraničí s tromi štátmi – s Českou republikou, Rakúskom  a Maďarskom a s tromi krajmi - s Bratislavským krajom, Trenčianskym a Nitrianskym krajom. Západnú a severozápadnú časť kraja zaberá Záhorská nížina. Strednú a južnú časť Trnavského samosprávneho kraja zaberá Podunajská nížina. Záhorská a Podunajská nížina sú oddelené pásmom pohoria Malé Karpaty . V severovýchodnej časti zasahuje do územia kraja výbežok Považského Inovca.

Žilinský kraj je podľa rozlohy tretí najvačší kraj na Slovensku, má rozlohu 6808,52 km2. Hlavným mestom kraja je mesto Žilina, ktoré je počtom obyvateľov štvrtým najväčším mestom na Slovensku. Kraj hraničí s Českom na severozápade, na severe s Poľskom, na východe s Prešovským krajom, na juhu s Banskobystrickým krajom a na juhozápade s Trenčianskym krajom. Hornaté územie kraja spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Rieka Váh rozdeľuje územie na dve časti. Severnú časť s pohoriami Vysoké Tatry, Západné Tatry,  Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Chočské vrchy, Krivánska Fatra, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Javorníky.  Južnú časť s pohoriami Nízke Tatry, Veľká Fatra, Lúčanská Fatra, Strážovské vrchy. Na území kraja sú národné parky Tatranský národný park (TANAP), Národný park Nízke Tatry (NAPANT), Národný park Veľká Fatra (NPVF), Národný park Malá Fatra (NPMF).