Ochrana prírody na Slovensku

Územná ochrana prírody a chránené prírodné územia na Slovensku

   

Základné informácie

Rozdelenie a kategórie chránených území (CHÚ) na Slovensku

Prírodné územia medzinárodného významu

 

Základné informácie

 

---

 

Územná ochrana a stupne ochrany

Územnou ochranou prírody a krajiny sa podľa zákona rozumie ochrana prírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo jeho časti.  Pre územnú ochranu prírody a krajiny sa ustanovuje 5 stupňov ochrany.  Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje - čím je vyšší stupeň ochrany (1 až 5 ), tým sa zväčšuje rozsah obmedzení.
 

Legislatíva

Základným legislatívnym dokumentom ochrany prírody a krajiny Slovenskej republiky,  je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 543/2003 z 25. júna 2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, účinný od 1. januára 2003 a jeho novelizácie. Odkaz na platnú legislatívu k ochrane prírody nájdete nižšie.
 

Chránené územie

Na dosiahnutie územnej ochrany sú vyhlásené chránené územia.  Chránené územie je významná lokalita pod ochranou štátu. Chránené územia sú vyhlásené s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na zemi a utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov. Cieľom vyhlásenia územia za chránené je tiež záchrana prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a dosiahnutie a udržanie ekologickej stability. Chránené územie môže byť na základe stavu biotopov rozčlenené najviac na štyri zóny, ak je to potrebné na zabezpečenie jeho starostlivosti.

Na území Slovenskej republiky, kde nie sú vyhlásené chránené územia (mimo osobitne vyhlásených chránených území),  platí všeobecne I. stupeň ochrany v ktorom sa uplatňuje všeobecná ochrana prírody a krajiny. Stupne ochrany pre jednotlivé kategórie chránených území nájdete nižšie pri jednotlivých Kategóriách chránených území.

Za chránené územia (CHÚ) možno vyhlásiť lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu, biotopy národného významu, biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov (na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia), významné krajinné prvky alebo prírodné výtvory.

Biotop je miesto alebo oblasť s určitým druhom prostredia ktoré je charakteristické určitým druhom rastlinného a živočíšneho spoločenstva teda spĺňa charakteristické  podmienky pre konkrétne živé organizmy. Dá sa povedať, že ide o spoločné prostredie organizmov žijúcich na určitom území, a tiež vplyvov, ktoré na toto prostredie pôsobia. Biotop se vždy týká konkrétneho druhu organizmu napríklad biotopmi môžu byť lesy, jaskyne, vodné toky ,skaly, mokrade , kroviny. Biotop je možné chápať ako spoločné prostredie určitých zložiek a súbor vplyvov,  ktoré vytvárajú životné prostredie všetkých žijúcich organizmov na území biotopu. Pre rastliny sa niekedy používa i pojem ekotop.
 

Ochranné pásma chránených území

 
Ak to je potrebné, v záujme ochrany chráneného územia (národného parku, chráneného areálu, prírodnej rezervácie, národnej prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej pamiatky), je možné vyhlásiť jeho ochranné pásmo. Zjednodušene sa dá povedať, že ochranné pásmo oddeľuje bezzásahové územia od zásahového územia. Na území ochranného pásma platí príslušný stupeň ochrany podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny - Zákon č. 543/2002, prípadne jeho novelizácie. Súčasťou ochranného pásma národného parku môže byť aj zastavané územie obce, územie určené na zastavanie alebo územie určené k územnému rozvoju. Povrchové ochranné pásmo nad jaskyňou, ktorá je, alebo môže byť ohrozená hospodárskou činnosťou, vyhlasuje územne príslušný krajský úrad životného prostredia. Po jeho vyhlásení sa docieli najmä optimalizácia hospodárskej činnosti na povrchu bez rušivých vplyvov na jaskynné ekosystémy (najmä vylúčenie holorubov, obmedzenie aplikácie hnojív, vylúčenie činností vyvolávajúce eróziu, nepriaznivé vplyvy ťažby nerastných surovín, stavieb a priemyslu a pod.).
   

Rozdelenie a kategórie chránených území (CHÚ) na Slovensku

 

---

Národné parky a chránené krajinné oblasti sa neoficiálne označujú ako Veľkoplošné chránené územia (VCHÚ). Sú to rozsiahlejšie územia, spravidla s výmerou nad 1000 ha. Chránené areály,  prírodné rezervácie,  národné prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, národné prírodné pamiatky, chránené krajinné prvky, prírodné parky a obecné chránené územia sa neoficiálne nazývajú Maloplošné chránené územia (MCHÚ).
     

Kategórie chránených území

 

Chránená krajinná oblasť (CHKO)

Rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability,  s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia. Na území CHKO platí 2. stupeň ochrany, ak nie je ustanovené inak.
   

Národný park (NP)

Rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou, alebo v prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Na území NP platí 3. stupeň ochrany, ak nie je ustanovené inak.
 

Prírodný park (PPK)

je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 500 ha, prevažne s ekosystémami pozmenenými ľudskou činnosťou, ktoré tvoria biocentrá nadregionálneho významu alebo ktoré sú dôležité pre zabezpečenie priaznivého stavu biotopov európskeho významu, biotopov národného významu, biotopov druhov európskeho významu alebo biotopov druhov národného významu. Vyhlásiť ho môže vláda a na jeho území platí druhý alebo tretí stupeň ochrany, ak nie je v zákone ustanovené inak.  

Chránený areál (CHA)

Lokalita, spravidla s výmerou do 1 000 ha, na ktorej sú biotopy európskeho alebo národného významu alebo ktorá je biotopom druhu európskeho alebo národného  významu a kde priaznivý stav týchto biotopov záleží na obhospodarovaní človekom. Na území CHA platí 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany.  

Prírodná rezervácia (PR) a národná prírodná rezervácia (NPR)

Lokalita, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho alebo národného významu alebo biotopy druhov európskeho alebo národného významu. Na území PR a NPR platí 4. alebo 5. stupeň ochrany.  

Prírodná pamiatka (PP) a národná prírodná pamiatka (NPP)

Bodový, líniový alebo iný maloplošný  ekosystém, jeho zložky alebo prvky, spravidla s výmerou do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam. Na území PP a NPP platí 4. alebo 5. stupeň ochrany.  

Chránený krajinný prvok (CHKP)

Významný krajinný prvok, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru alebo interakčného prvku najmä miestneho alebo regionálneho významu. Na území CHKP platí 2., 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany.  

Obecné chránené územie (OCHÚ)

je lokalita, spravidla s výmerou do 100 ha, s kultúrnym, vedeckým, ekologickým, estetickým alebo krajinotvorným významom. Môže ho vyhlásiť obec všeobecne záväzným nariadením, v ktorom sú uvedené podmienky jeho ochrany.  

Jaskyne a prírodné vodopády

 

---

Jaskyne a prírodné vodopády sú osobitnou skupinou chránených území . V zmysle zákona je jaskyňou človeku prístupný a prírodnými procesmi vytvorený dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého dĺžka alebo hĺbka presahuje 2 m a rozmery povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺžka alebo hĺbka. Prírodným vodopádom v zmysle zákona je zasa taký prírodný skalný útvar, cez ktorý vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 m alebo preteká súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75o a voda v koryte pretrváva celý rok. Všetky jaskyne a prírodné vodopády, ktoré spĺňajú uvedené definície sú v zmysle zákona prírodnými pamiatkami (PP). Jedinečnú jaskyňu alebo prírodný vodopád, ktoré predstavujú súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže vláda vyhlásiť za národnú prírodnú pamiatku (NPP). Pre jaskyne a prírodné vodopády a ich ochranné pásma neplatia stupne ochrany, ale osobitné ochranné podmienky, uvedené v § 24 Zákona o ochrane prírody a krajiny.
   

Prírodné územia medzinárodného významu

 

---

Karpatské bukové pralesy - prírodné dedičstvo UNESCO

Územie bolo vyhlásené za Svetové prírodné dedičstvo UNESCO v roku 2007 spolu s ďalšími pralesmi na územi Slovenska a Ukrajiny. V roku 2011 sa zoznam území rozšíril o päť starých lesov nemecka a bol zapísaný pod názvom Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka. V roku 2017 bol zoznam rozšírený o ďalšie lokality vo vybraných európskych krajinách pod názvom Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.  

Jaskyne Slovenského krasu - prírodné dedičstvo UNESCO

Jaskyne Slovenského krasu boli na základe spoločného projektu Slovenska a Maďarska zapísané na zoznam Svetového prírodného dedičstva UNESCO v roku 1995 ako Jaskyne Slovenského a Aggteleckého krasu.  

Biosférické rezervácie na Slovensku

Program Človek a biosféra (MAB) UNESCO, ktorý bol založený v roku 1971, je medzivládny vedecký program, ktorého cieľom je vytvoriť vedecký základ na zlepšenie vzťahov medzi ľuďmi a ich prostredím. Program MaB v sebe spája poznatky prírodných a spoločenských vied a vytvára tak základ pre racionálne a trvalo udržateľné využívanie zdrojov biosféry, so súbežnou ochranou prírodných ekosystémov a človekom pretvorenej krajiny.  

Natura 2000

Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie a hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva a zachovanie najcennejších a ohrozených druhov a biotopov Európy. Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii. Na území Slovenskej republiky európsku sústavu chránených území tvoria Chránené vtáčie územia (CHVU) a  Územia európskeho významu (UEV).

Ramsarské lokality na Slovensku

Ramsarský dohovor (The Ramsar Convention on Wetlands) je jedným z najvýznamnejších medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany prírody a  jediným dohovorom chrániacim určitý druh biotopu. Vznik tohto dohovoru zameraného na ochranu mokradí bol iniciovaný alarmujúcim poklesom početnosti populácií mnohých druhov vodných vtákov, zaznamenávaným v súvislosti so zmenami a úbytkom mokradí.
Zdroje:
Zákon č. 543/2003 o ochrane prírody a krajiny
www.minzp.sk, www.sopsr.sk